Platón

Pochádzal z vysoko postavenej aténskej rodiny, kde získal dobré vzdelanie. V Aténach v tom čase pôsobilo najviac mudrcov (Anaxagoras odsúdený na smrť, útek z Atén) a sofitov (Protagoras bol vyhnaný z Atén, ...) ktorí vzdelávali a vyučovali. Ale vo veke 20 rokov sa Platón stal Sokratovým žiakom, ktorý podstatne ovplyvnil Platónove názory aj tvorbu.

Kto bol Sokrates (469 - 399 pr.n.l.)? Začínal po otcovi ako sochár, ale čoskoro pochopil, že v spleti rôznych aténskych vzdelávacích zariadení a sofistických názorov je potrebné urobiť poriadok, hľadať pravdu. Neotvoril si školu, ale pri diskusiách a debatách na verejných priestoroch šíril svoje učenie pomocou súboru logických pravidiel. Ako prvý uvažoval v pojmoch a učil definície metódou otázok a odpovedí, čo skoro spozoroval nadaný Platón. Desať rokov počúval Platón Sokratove debaty a diskutoval s nim. Sokrates spozoroval v Platónovi svojho najlepšieho žiaka.

Platón Sokrata obdivoval a keď bol Sokrates v roku 399 odsúdený na smrť použitím jedu, Platón ťažko znášal túto stratu a odsťahoval sa do Megary. Platón sa posledných dní jeho života nezúčastnil, ale posledné Sokratove chvíle a myšlienky popísal v knihe Faidón. Platón je v encyklopédiách dosť suchopárne charakterizovaný ako tvorca objektívneho idealizmu, ktorý napísal viac než tridsať filozofických dialógov či kníh. Ale jeho život je plný zaujímavosti a záhad. Počas života Sokrata vraj písal preň milostné básne, pričom ďalšie jeho príhody nasvedčujú, že bol homosexuál. Keď si zabezpečil peniaze predajom akéhosi oleja, cestoval 12 rokov po Egypte, Grécku, Taliansku a Sicílii. Keď bol Platón v roku 387 prvýkrát v Syrakúzach, dostal sa do ostrého sporu s tyranom Dionýzom I, ktorý ho predal do otroctva do Korintu. Tu ho našťastie na trhu otrokov spoznali niektorí filozofi a vykúpili ho.

Po návrate do Atén založil Platón v r. 387 pr.n.l. filozofickú školu známu pod názvom Akadémia. Udržala sa až do r. 529 n.l. Bola zriadená v parku a na ihrisku asi dva kilometre za mestom. Najznámejším žiakom Akadémie bol Aristoteles, ktorý ako 17-ročný do nej nastúpil a zotrval tam 12 rokov. Zdalo sa, že po smrti Platóna on bude viesť Akadémiu, ale rodina do vedenia presadila Platónovho synovca.

Najznámejším Platónovym dielom je "Ústava", v ktorej pojednáva o ideálnom štáte. Zdalo sa mu, že najvhodnejším realizátorom ideálneho štátu bude syrakúzsky Tyran Dion, filozoficky vzdelaný. Preto sa Platón po druhýkrát vybral do Syrakúz (366 - 65 pr.n.l.), ale sa mu nepodarilo vytvoriť svoj ideál štátu. Dion šiel do vyhnanstva a Platón sklamaný sa vrátil do Atén. Platón sa vraj ešte raz vrátil do Syrakúz v rokoch 361 - 360, ale ani táto návšteva nepriniesla výsledky.

Platónove cesty po južnom Taliansku a Sicílii boli v znamení osobného kontaktu s pokračovateľmi Pytagora, čo malo veľký vplyv na intelektuálny rast filozofa.

Za učiteľa Platóna je považovaný aj Kratylus, ktorý uznával všeobecnú zmenu a bol pokračovateľom Herakleita. Toto učenie využil v boji s relativizmom Protagora a materializmom Demokrita. Platón sa dostal do sporu s Kratylom, ktorý tvrdil, že neexistujú pri javoch a veciach určité vlastnosti, dnes povedané znaky, pre definovanie javov a vecí. Ak Herakleitos tvrdil, že do rieky nemožno vstúpiť dvakrát, Kratylus učil, že ani raz. Zmenu či premenlivosť doviedol do absurdna - nič nemožno definovať, len naň ukázať prstom.

Platón nielenže sa naučil u Sokrata uvažovať o pojmoch, ale začal rozlišovať druh a rod, kde druh chápe ako pre seba trvajúcu nadzmyslovú ideu či formu (eidos). Ideu človek získava abstrakciou, čím vznikajú všeobecniny (neskôr univerzálie) a Platón svoj svet ideí považuje za reálne existujúci. Je potrebné povedať, že dnes matematický realizmus priznáva univerzáliám, teda aj Platónovým ideám reálnu existenciu, teda matematickým objektom v krajnej miere aj mimo týchto objektov. Platónov žiak Aristoteles (384 - 322) naopak, považuje rodové pojmy za nadzmyslové a druhové za zmyslové.

Podľa Platóna sa zmyslový svet rodí z ideí, ktoré sú večné, nadpozemské, sú absolútne, nevznikajú ani nezanikajú, nezávisia na priestore a čase ani u nás. Platónova koncepcia najlepšieho života je život koncentrovaný na lásku k božským, úchvatným, nádherným objektom - k ideám a formám.